Napríklad aj toto

7. května 2016 v 8:02 | King Rucola
Čo všetko nie je okolo nás! Napríklad taká malá mláka, vodná kaluža, ktorá sa - údajne kvôli svojemu mierumilovnému správaniu vôči trmácajúcim sa lodičkám zablúdených pozemských červíčkov zvanaých ľudia, bližšie označenie druhu námorníci - nazýva aj Tichý, respektíve Pacifický oceán.

Už dvakrát som si v ňom máčal nohy, zakaždým vrhal na mňa penisté vlny, ako keby sa zlostil, že špinim jeho krásnu hnedú vodu. Zakaždým pršalo alebo bolo aspoň pred dažďom. Poéźiu nášho stretnutia zdobili, podmaľovávali, všade prítomné tabule, čo podniknúť v pripade zemetrasenia a následovného tsunami. Široko ďaleko nikto, len v tej kaluži niekoľko do vody padajúcich Japoncov, ktorí sa zúfalo snažili zdolať na svojich doskách tie neposedné vlny. Vraj "tichý" oceán!

A okolo ten krásny borovicový les, prechádzajúci do hladučkého piesku, ktorý sa presýpal medzi prstami mojich sandál, bez ponožiek samozrejme, aby si nahodou nikto z neprítomných divákov nemyslel, že som nebodaj český turista! Čím ďalej od vody, tým menej piesku. Viac akýchsi trávin, niekde až do polpásu rastúcich.

Ostražito hľadám to miesto. Tu? Alebo skôr tam? NIe, tu na je to lepšie! Už chcem začať a zrazu sa vynorí pes. Za nim jeho pán. Bohvie, odkial sa po tej nízkej hrádzi, ktorá lemuje les a pláž, trepú. Konečne opäť sám, len šum vetra a hukot vĺn. Začnem teda už? Lákave, čiastočne intímne skryté miestečko v hlbokom, divom lese. Pri divokom oceáne. Pri divokých pocitoch v bruchu. Rozopnem utiahnutý remeň na nohaviciach, chcem sa vyzliecť - tu pôvabná šikmooká kráska, ako keby z nejakého žurnálu vysrihnutá! Preboha, to je krasavica, preblesne mi hlavou a rýchlo skrývam rozopnutý opasok rukou, aby si náhodou niečo nemyslela. Len sa však ukloní, ako sa mit tu - bielemu "longnose" ako nás posmešne nazývajú - všetci klaňajú, ako je to v Japonsku zvykom, malý záblesk čarovného úsmevu, ale ide ďalej svojou cestou.

Vánok zosilnieva, meni sa na poriadny vietor. Aj moje vetry silnejú, bujnia, malý uragán. Už je mi všetko jedno, stiahnem nohavice a vyletí to nazhromaždené sushi, rýžové koláčky, nudlová polievka, do panenskej mäkkej trávy, až mi príde ľúto, že znečisťujem taký krásny mäkkučký koberec.

Vraciam sa k pláži. Slávnostný pocit voľnosti širokého oceánu, žiadna malá mláka, pacifikovaná obrovská, teraz vítajúca masa vody. Konáre, naplaveniny, suché kostry rýb, žiadne smeti v láskajúcom piesku. Splývam s okolím, nechám sa pohltiť, som v tom, čo sa básnicky volá "lono prírody", som zajedno s tým malým výstrihom nekonečného vesmíru.

Stúpim na ňu, zabolí. Pekná mušlu, ktorá to más už tiež za sebou. Perla z nej už nebude, i keď má zvyšky perleťovej farby, ale ako spopmienka na neuveriteľne príjemny čas, zostáva pre mňa večné memento...


Zhmotnená prchká ale večná spomienka. Celý oblopujúci svet v kocke.
(Foto Dr Max. de Bile, ©KingRucola)

Teraz si, keď ju vidím ležať na stole vedľa počítača, zakaždým melancholicky vybavím tie okamihy, kedy som bol zajedno s celým okolitým svetom, ktorý ma tam obkopoval a dokonale pohltil. Bol to prekrásny stav úľavy, závan večnosti...

Ako to spieval Louis Armstrong? "It ist wonderful world...", alebo tak nejak, pritakávam.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fredy Fredy | Web | 7. května 2016 v 15:30 | Reagovat

bezvadný blog :-)

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 8. května 2016 v 21:56 | Reagovat

[1]: Ono s to po takych zazitkoch lahko pise - odlahceny, nie? Dakujem za poklonu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama