Pokračovanie

5. února 2016 v 0:16 | King Rucola
Včera boli Hromnice. To on samozrejme nepoznal, ale z rádia mu to pripomínali viackrát za deň. Vraj sa hovorieva: "Na Hromnice o hodinu více...:". Toto príslovie ešte nikdy nepočul a podvedome si ho neustále opakoval, až ho to zlostilo. Cez e-mail mu niekto prihral "Českou mši vánoční" Jakuba Jana Ryba s animáciami obrázkov Jozefa Lada.
Aby konečne vyrazil tú "hromnicu" z hlavy pustil si túto prekrásnu hudbu. Darilo sa to. Konečne mohol zase ďalej písať. Bez varovania nahrávka stíchla. No samozrejme. Na elektronickej pošte sa ťažko dal očakávať nejaký moderátor, ktorý by oznámil koniec alebo pokračovanie programu. Zato sa ozvalo rádio. Tentokrát ale s pozmenenou verziou. "Čo by ste robili, keby sme mali zrazu o hodinu viac?", vyzýval moderátor poslucháčov k spolupráci. O osemnástej sa mala potom konať diskusia na túto zaujímavú tému.

Mužom pri počítači to doslova trhlo. Vyjavene pozrel na hodiny v pravom rohu obrazovky. "Prepánajána!", zvolal. "Do kelu, ja blb! Aký je dnes vlastne deň?", uvedomil si, že už je utorok, smetiari chodia vo štvrtok. Vyletel a hnal sa do auta. Kľúč od toho priestoru, bola to vlastne riadna miestnosť, kde ju zamkol, ležal ešte stále na palubnej doske. Ešte šťastie, že manželka nepotrebovala v tom čase jeho auto. Behom piatich minút už ostro brzdil pred smetiarským kumbálom. Vchod obliehali hliníkové kontajnery, ktoré kypeli tými oficiálnymi vreckami na smetí, ktoré mali byť deponované v tej zavretej pivnici. Pivnica to nebola. Keď, tak len "luxusná pivnica". Poobzeral sa a necítil, že by si ho niekto všímal. "Preboha, snáď neumrela," myslel horúčkovito, zvuky neprichádzali žiadne z tmy tej komory. Vedel dobre, že ju nikto odtiaľ nemohol vypustiť, lebo už ako vtedy večer odchádzal, jej volanie o pomoc bolo stále slabšie a slabšie, úpenlivé, plačlivé a zaniklo v ohlušujúcom tichu beznádeje, ktorá tu hrdú krásavicu určite premohla. Znovu zavesil na dvere ceduľu s nápisom "Defekt", aby sa niekto zbytočne ńedobýjal do nútra.

Ležala tam na akýchsi vreciach. Nehýbala sa. Ale ešte slabo dýchala. Dehydrovaná, bezvládna. Na sekundu mužovi prebehla hlavou bláznivá myšlienka, či ju radšej nemá doraziť. Tak, ako s ranenou zverou, kde už nebolo pomoci. Vyzerala aj ako krásna, ale na smrť znavená srnka, ktorú preháňali na hyeny zmenení vlci tmavým lesom. Stačilo by priložiť jeden ten smeťový sáčok a bolo by, hučalo mu chorobne v mozgu. Dychtivo si zapálil cigaretu, aby sa ukľudnil, ale v zápätí ju aj panicky zhasol, aby ho náhodou neprezradil dym náhodným okoloidúcim z blízkeho obchodného centra. Váhal. Zalovil opäť automaticky po cigarete a pocítil jeho novú elektronickú. Náruživo si ju vopchal do úst a vypúšťal šedobiele oblúky pary. Rozvaha sa vracala. Rozhliadal sa, či nenájde aspoň nejakú plastikovú flašu, kde by boli ešte kvapky tekutiny. Jedoval sa, že ho nenapadlo, niečo priniesť, veď o jedlo nešlo, ale tie kvapaliny…

Striasol sa už pri tej myšlienke hnusom, ale povedal si: "Keď to môžu piť astronauti, keď si to ráno vraj dávajú HIndus, tak čo mi zostáva?", ospravedlňoval sa sám pred sebou.
"Vraj existuje celá náuka o liečbe močom…", dodával si odvahy, vytiahol úd a vopchal ho ležiacej nehybnej nasilu do kŕčovite zovretých úst. Mala neprekvapujúco mäsité pery, zrejme napuchnuté utrpením zo smädu. Zazdalo sa mu, že cíti jemné trhliny, popukané pery. Krásne pery. Musel sa chvíľu sústreďovať, nútiť, kým sa mu podarilo vyroniť prvých pár kvapiek, na ktoré konečne následoval teplý prúd. "Životadárny prúd!", posmeľoval sa.

Žena roztvorila oči. Nemala v nich strach, prekvapenie, jednoducho nič, žiadny, nijaký ľudský výraz . Ako keby bola bábika, ktorá vie zatvárať a otvárať oči podľa polohy. Hltavo pila, pritom jej z ľavého kútika jej vytekal malý pramienok, ako nestačila pregĺgať teplú tekutinu. Viac už nemohol. Bol totálne vyprázdnený, aj v hlave. Zatriasol ňou, pretože to vyzeralo ako keby mala znovu odkväcnúť.

"Počuješ ma? Rozumieš, čo ti hovorím?", uvedomil si, že jej tyká. Potriasla zlatistou hrivou na znak súhlasu a pokúsila sa niečo artikulovať. Najprv to bol len taký chripot.

"Prečo som tu? Kto ste?", nerozoznala svojho väzniteľa. Trochu sa nadvihla a s viac prekvapeným než pomäteným výrazom prezerala okolie a potom neho. "Ako ste ma tu našli, prečo som tu, čo sa stalo?", horúčkovito vysypala zo seba, ako keby sa bála, že nevystači s dychom "Mám strašný smäd, nemáte niečo na pitie? Nemôžeme odtiaľto preč, von?"

Rozpačito a zahanbene si chcel skryť úd, ale ona bola rýchlejšia, zrazu nečakaný výbuch života.

"NIe, teraz ešte nie!", vystrelila prosebne. Vrhla sa mu na polotvrdý úd a oblapila ho do dlani. "Mesijé, počkajte. Ako sa vlastne voláte? Ja som Elis. Elis Dombrovossa. Ešte trochu počkajte prosím, prosím...Postojte. To zase príde, ja som urologička. Dr Domborovossa, Venerológia, Dermatógia a Urológia. Určite vám výjde ešte pár kvapiek, to je vždy tak po vmoční, len sa musíte uvoľniž, umieram od smädu, túžby, potrebujem to…"

Chlap sa mykol, hrubo sa vyprostil z objatia, odskočil. "Boris, volám sa Boris." Pokúšal sa chvatne skryť svoju nahotu. "Scheisse!", preblesklo mu hlavou, "Čo som debil?!? Čo to tu hovorím, veď to je ako vo filme. Keď si únosca strhne masku, je osud obete spečatený! Som sa zbláznil?" V záchvate paniky spravil náhly krok ku dverám.

"Boris, Boris, prosím, nenechajte ma tu samotnú, už to nevydržím…", úpenlivo zaprosila Elis.
"Idem kúpiť niečo na pitie, vydrž…"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elis Elis | Web | 7. února 2016 v 12:02 | Reagovat

Skvěle napsané... ještě že nejsem blondýna, jinak by to vypadalo že píšeš o mně, že jsem tou obětí a můj krásný Boris je únosce, ale je to určitě jen shoda jmen... bude to mít pokračování?

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 7. února 2016 v 12:43 | Reagovat

[1]: Bude a zhoda je len čiste nenáhodná(

3 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 7. května 2016 v 7:02 | Reagovat

[1]: Zabudol som, ze mam tento blog. Dnes v noci mi prislo upozornenie - preto doteraz ziadne "pokracovanie", sorry, pokusim sa , len neviem kedy...

Pekny vikend a krasyn det mateik - konecne nieco, o com Boris nema ani sajnu!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama