P-365/334 Dvomi slovami

15. listopadu 2015 v 11:32 | King Rucola
Dvomi slovami - alebo dokonca jedným rozdeleným? Pochybná sila slôv - ale zaujímavá...(Hodne závislá od spôsobu dýchania rečníka a tak podobne!)


Musím asimilovať
Bez toho nie je možné
Asi milovať

Asi milovať budeš musieť
Asimilovať ked budeš chcieť

Asimilovať však s čím
Asi milovať však s čím

S tým, s čím štím?

So slovami je to taká vec! Napríklad "kokot" je neslušné slovo a pritom vo francúzčine je to milé pomenovanie jemnej mladej koketnej dámy...

Ale prečo chodiť na cudzie polia, dosť zmätkov máme aj na dosah ruky.

Na obrázku Jeho Veličenstva, Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, je typický dunajský rybár, ako ho má Jeho Veličenstvo ešte z detstva v pamäti. Nielen na vďaka pohraničnému pásmu divých lesných brehoch Dunaja, ale aj priamo v strede mesta, pod tým vtedy jediným mostom, ktorý sa práve momentálne renovuje, boli drevené búdky rybárov. Optimistov. Títo totiž, napriek každej logickej uvahe (?), spúšťali neúnavne ich siete. Mali na to také akési kladkové zariadneia na terase domčeku. Sieť bola tak možno štyri krát štyri metre, možno i väčsia. Neúnavne a beznádejne tú sieť vyťahovali a vždy bola prázdna. Aspoň ja som v nej nikdy žiadnu rybu nevidel! Dnes ich nevidieť, kam sa asi podeli, tí rybári, nie tie ryby?

Typický dunajský mestský rybár v búdke s jeho sieťou. (Kresba Jeho Veličenstvo, Kráľ Rukola, nech nám žije večne.)

Z toho neúspešného rybárčenia sa vyvinul aj diaĺóg s rybármi, ktorý ich uvádzal často do zúriovsti. Občan si to dovoloval len z bezpečnej výšky starého, železného mostu:

"Máte mydlo?". Každému bolo jasné, že je myslené mydlo, aby si umyl ruky, pretože "hovno chytil".

Ale samotný jazykový problém sa mi javí až dnes. Pri spomínaní na tie detské časy. My sme volali tie siete "kešeň". Dnes pátram po správnom názve, pretože to bolo určite niečo skomolené. Práve: Sila slova...

Kešeň je vlastne "vrecko", dozvedám sa. No na vrecko sa tá sieť zďaleka nepodobala, tak čo teda?

Nachádzam slová rybárske, ktoré som v živote nepočul: Košina, fašina, baňa - špeciálny podlhovastý koš na lovenie rýb, ťahaný proti prúdu, taky tunel zo sieťoviny pre hlúpe ryby, potom "vrš", tiež "mjech" zvaná a narážam na konečne ľudsko slovo, čo som už aj kdesi v rozprávkach kedysi čital: Čereň. Áno, to skutočne existuje! A potom, keď už vzdávam, narazím na pomenovanie "keser", lenže to je vraj len malá sieť na ryby.

Možno je to ale z toho odvodené, to, čo sme my deti pomotali ako kešeň. "Keser - čereň"? Rovná sa "kešeň"? (Do skutočného "kešeňa-peňaženky" vtedy nebolo čo dávať - presne ako dnes! - takže ozajstný kešeň bol ešte zbytočný, presne vtedy ako dnes!)

Tak som vlastne chcel povedať, že aj tie "silné slova" sú len zoradením písmeniek, až Kalašnikov z nich robi kalašnikov.

A až totálny idot ho - bohužiaľ - aj použije!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | 16. listopadu 2015 v 10:45 | Reagovat

Tak nejako. Z kesera ste urobili "kešeň", lebo ste boli malí šusľajúci chlapci a oproti rybári boli starí už znovu šusľajúci starci. Rozumeli ste si. :-D
Teraz sme všetci vychovaní s pomocou logopéda a dentistu za drahé peniaze už  nešušleme, ani neráčkujeme. Ale sa už akosi ani nerozprávame, čo práve robíme. Nepoznáme sa a ani sa spoznať nechceme. Tak necháme za nás hovoriť toho Kalašnikova .... bol sympaťak, ale už umrel. Iba jeho "dielo" žije.
Pekne zvraty slov, ale smutné konštatovanie, že už ani asi milovať nevieme, nie tobôž asimilovať.
Ja mám v tiež takú kešeň - deravé vrecko. Ani rybka by v ňom nezostala, diera je príliš veľká.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama